Parkour (niekedy aj Le Parkour aj ako skratka PK) alebo l'art du déplacement (fran.: umenie pohybu alebo umenie premiestňovania) je disciplína francúzskeho pôvodu. Jeho základom je schopnosť dostať sa z bodu A do bodu B (a tiež vedieť dostať sa späť) bezpečne, plynule a účinne (efektívne) s použitím vlastného tela. Pomáha v prekonávaní akýchkoľvek prekážok v okolitom prostredí - od vetiev cez kamene a skaly až po zábradlia a betónové steny - môže sa vykonávať v meste, ako aj na dedine. Muž, ktorý vykonáva parkour je traceur, žena je traceuse (niekedy je možné sa stretnúť s počešteným výrazom traceurka).

Definovaný Francúzom Davidom Bellom, parkour sa zameriava na tréning účinných pohybov a rozvoj tela a mysle, aby sa človek vo všetkých situáciách (a predovšetkým kritických) vedel pohybovať kľudne a sebaisto.

Súhrn

Parkour je fyzická aktivita, ktorej je len ťažko priradiť kategóriu. Nie je to extrémny šport, ale skôr umenie alebo disciplína, ktorá sa podobá sebaobrane v bojových umeniach. Podľa Davida Bella je fyzická časť parkouru založená na prekonávaní všetkých prekážok, ktoré sa v ceste vyskytnú, ako keby šlo o stav ohrozenia - chcete sa pohybovať takým spôsobom, s použitím akéhokoľvek pohybu, ktorý vám pomôže dostať sa od/k niekomu/niečomu. Pri stretnutí s protivníkom môže človek hovoriť, bojovať, alebo utekať. Bojové umenia pripravujú na útok, parkour je formou tréningu pre útek. Kvôli tejto zložitosti určenia a zaradenia sa často poznamenáva, že parkour má svoju vlastnú kategóriu - parkour je parkour.

Dôležitou charakteristikou parkouru je efektivita (účinnosť). Traceur sa nesnaží pohybovať iba najrýchlejšie ako dokáže, ale tiež s čo najmenšou spotrebou energie a najpriamejšou možnou cestou. Pretože neoficiálnym parkourovým mottom je être et durer, (byť a zostať, byť a vydržať), efektivita zahrňuje predchádzanie zraneniam krátkym aj dlhodobým.

Parkour ovplyvňuje i traceurov proces myslenia. Traceuri a traceurky zaznamenávajú zmenu v myslení, ktoré im pomáha v bežnom živote, či už ide o prekážky fyzické či psychické. Základom je motto être et durer, prípadné être fort pour être utile, (po slovensky buď silný, aby si bol užitočný podľa Hébertovej Prirodzenej metódy) a snaha vedieť sa dostať z bodu A do bodu B rýchlo a plynulo. Zároveň s tréningom traceur/ka začína premýšľať o svojich pohnútkach, dôvodoch na tréning, parkourovej filozofii atď.

Terminológia

L'art du déplacement a le parcours boli prvými pojmami použitými na popísanie metódy tréningu pohybu.
Termín parkour: definovali David Belle a jeho priateľ Hubert Koundé. Vychádza zo spojenia parcours du combatant (po slovensky poeticky preložené cesta bojovníka), čo je tradičná vojenská výcviková trať navrhnutá Hébertom. Koundé, ktorý však sám nie je traceur, nahradil c písmenom k, aby zdôraznil väčšiu tvrdosť a odstránil s, ktoré sa vo francúzštine nevyslovuje a preto je nadbytočné a odporuje filozofii efektivity. Spojenie du combatant bolo úplne odstránené, pretože už nešlo o vojenský alebo bojový výcvik.

Traceur: je substantívum odvodené od francúzskeho slovesa tracer, ktoré obvykle znamená načrtnúť, vyznačiť, vytýčiť; vo francúzskom slangu môže však znamenať aj bežať; v angličtine je tracer niekto, kto nasleduje svoju cestu. U v slove traceur je pravdepodobne vžitý chybný zápis.

História

Parkour sa inšpiroval mnohými zdrojmi, predovšetkým Prirodzenou metódou Georgesa Héberta, ktorá vznikla na počiatku dvadsiateho storočia. Francúzki vojaci vo Vietname sa inšpirovali Hébertovou prácou a vytvorili to, čo je dnes známe pod pojmom parcours du combattant. David Belle sa k tejto prekážkovej trati a Hébertovej Prirodzenej metóde dostal vďaka otcovi, Raymondovi Bellovi, francúzskemu vojakovi, ktorý sa týmto disciplínam venoval. David Belle trénoval mnohé disciplíny, napríklad bojové umenia či gymnastiku, a hľadal možnosť ich využitia v živote.

Po presťahovaní do Lisses v roku 1987 (predmestie Paríža) David Belle pokračoval vo svojej ceste. Tu sa k nemu pridala skupina ľudí (napr. Sébastien Foucan), ktorá s ním trénovala, rozvíjala schopnosti a definície. V roku 1997 tak vznikla skupina Yamakasi (názov pochádza z jazyka Lingala a znamená silné telo, silná duša, silný človek). Niekedy v roku 1998 vznikol samotný názov disciplíny - parkour.

Skupina Yamakasi sa rozdelila v roku 1998 kvôli nezhodám ohľadne show Notre Dame de Paris. David Belle odišiel zo skupiny a keď Yamakasi v roku 2001 natočili film Yamakasi, David ho označil za prostitúciu umení.

V lete 2003 vo Veľkej Británii odvysielali reportáž Jump London so Sébastienom Foucanom, ktorý odštartoval rýchle šírenie parkouru po celej krajine. Zároveň však vznikol nový prúd a napokon oddeľujúca disciplína s názvom

21. júla 2004 založil Jerome Lebret so súhlasom Davida Bella portál Parkour.net (známy medzi traceurmi ako .NET), jeho fórum sa čoskoro stalo virtuálnym domovom najskúsenejších a najrešpektovanejších traceurov a traceuriek sveta.

V roku 2005 založil David Belle asociáciu PAWA (PArkour Worldwide Association - Svetová parkourová asociácia), ktorá mu mala pomôcť šíriť správnu myšlienku parkouru ďalej. Organizácia čoskoro prestala plniť svoju funkciu a David ju v roku 2006 opustil s týmto vyjadrením: Aby sa vyhol ďalšiemu komerčnému a filozofickému zneužitiu parkouru, David Belle oznamuje, že neručí za žiadnu stránku, asociáciu alebo spoločnosť, ktorá predstiera, že je oficiálna tam, kde je oficiálny iba názov, ktorý si dala.

Nasledoval vznik skupiny Team Parkour by D. Belle a Bellových osobných stránok.